Vianoce, alebo tiež Kračúň, vilija, Badňak a či Dohviezdny večer, tak ich prezývame. Čas vianočných stromčekov, sánkovania, medovníkov a zasneženej krajiny. Na dedinách ale i v mestečkách to bol v minulosti čas strávený pod kristpánom, čas vinšovania, šúpoľatých ozdôb a cesnakových dverí.

Je pravda, že v dnešnej dobe sa skôr preferuje modernejší spôsob Vianoc, preberajúc niektoré zvyky z Ameriky, avšak pripravujeme sa tak o to vzácne čaro našich vlastných, rýdzo slovenských tradícií, tvoriacich jadro našej osobitosti a jedinečnosti. Pretože každý národ má to “svoje” nenahraditeľné, ktoré si chráni a uchováva pre ďalšiu generáciu. Naši starí rodičia si ešte pamätajú také Vianoce, ako z príbehov o Perinbabe a mnohí z nás neraz zatúžili po podobne prežitých sviatkoch.

Nasledujúce riadky budú pre to venované oslave týchto drobností a pekností, vychádzajúc z ľudových tradícií a rád starej matere, ktorá vie najlepšie. Zažite aj Vy Vianoce z minulosti a inšpirujte ďalších. Vytvorte si s nami Vianoce z chalúpky pod vŕškom.

 

“Už svieti, už môžeme!”

Štedrá večera sa vždy začína s príchodom prvej hviezdy na oblohe. V podvečer vyzerali domy zvláštne pusto, s tmavými oblokmi a ľudoprázdnymi ulicami. V každom dome totiž striehli gazdiné, čakajúc na prvé svetlo od susedov. Nik však nechcel rozsvietiť svoju domácnosť ako prvý, pretože sa tradovalo, že v ktorom dome zažiari svetlo sviečky ako prvé, v tom dome budú hádky, požiare a iné nešťastia.
Ale keď už v oknách ihrali plamienky sviečok, začali sa tie pravé sviatky. Sviečka zostávala na stole aj druhý, aj tretí deň. Kysucké rodiny nechávali zase zažaté svetlo vo všetkých miestnostiach.

 

“Všetko schovať!”

Domácnosti bývajú upratané a čisté, ženy si dajú záležať na tom, aby bolo všetko na svojom mieste, mysliac na povinnosť vrátiť týždeň pred Vianocami všetky požičané predmety, aby bolo nie len šatstvo, ale aj bielizeň odložená v skrini, pretože veria na poveru, že pokiaľ bude na Vianoce visieť kožuch, zahynie dobytok, ak však šaty, prídu o človeka, ktorému patria.

 

“Cip, cip!”

Na svoje si prijdu aj domáci miláčikovia, i zvieratká celkovo. Strážny pes, gunár aj kohút dostanú po cesnaku, aby nabrali odvahu a posilnili sa. Húskam sa natrú hlávky medom, aby sa páčili gunárom. Hydine sa dáva do slamienky rôzne druhy zrna, pričom gazdiná zvoláva “cip, cip” alebo tiež “sýp, sýp”, aby jej sliepky zniesli toľko vajec, koľko im ona sype obilia.

 

“Najprv zavinšuj, potom si štrngneme!”

Menšie deti majú za úlohu recitovať krátke, ale výstižné štvorveršia, v prípade dospelých sa jedná o vinšovanie, nadobúdajúce postupne úlohu zariekania. Želajú tak gazdovi a gazdinej nie len spokojnosť, radosť, zdravie a šťastie v osobnom živote, ale aj dobrú úrodu a poslušný dobytok. Aby bol aj ďalší rok výdatný a bohatý.

 

“Tfuj, preč s démonmi!”

Do zárubní všetkých dverí v dome sa zapichnú jedľové vetvičky, pretože sa verilo, že ihličie má zastrašujúci účinok proti démonom a zásahmi neživých, ktorí navštevujú príbytky svojich blízkych počas Vianoc.
Rovnako sa používa aj cesnak, ľudia nimi potierajú vchodové dvere a hlava rodiny potom urobí každému členovi rodiny krížik na čele, používajúc pri tom strúčik cesnaku, namočený do medu.
Ženy oblečené do bielych plachiet chodia po domoch a vymetajú temnotu husacím perom hlavne počas noci sv. Lucie, aby sa zahnali zlé sily a ani v tom najužšom kúte nezostala číhajúca choroba.

 

“Ktorý bude môj?!”

Na noc sv. Lucie sa viaže aj známa tradícia o 13 lístkoch, na ktoré dievča napíše mená chlapcov. Deň čo deň potom zničí jeden lístok, pričom sa nepozrie, koho meno práve vyhodila a to meno, čo zostane na dne nádobky, bude meno jej milého.
Vianočné tradície sú priaznivým obdobím pre dievčatá, pretože existuje mnoho ďalších a podobných zvyklostí, umožňujúce zistiť niečo o vysnívanej láske. Napríklad také hádzanie topánky za seba smerom k dverám. Ak dopadne topánka špicom k dverám, do roka sa vydá, ak nie, ešte rok zostane slobodná.
Alebo veštenie z orechovej škrupiny, kedy do jednej škrupiny vloží dievča malú sviečku za seba a do druhej zase za milého, zapália sa obe sviečky a škrupinky nechajú plávať vo vode. Ak sa škrupiny stretnú, je to ten pravý, ak nie, nájde sa!

 

“Já sem najstarší, já to rozhádžem!”

Orechy sa používajú aj inak! Najstarší člen rodiny má tú česť rozhádzať do kútov každej miestnosti orechy, aby sa tak zabezpečila hojnosť po celý rok.

 

“Už ani krok, žena!”

Do domu nesmie na Štedrý deň vkročiť cudzia žena, znamená to jasné nešťastie hlavne pre manželov a aj celú rodinu.

 

“Budeš zdravý ako rybička!”

Hlava rodiny krája priečne na polovicu vybrané jabĺčko. Pokiaľ je vnútro jabĺčka zdravé a vidno peknú hviezdu, zdravá bude aj celá rodina, ak však vidno kríž, v dome bude panovať choroba. Následne sa jabĺčko rozkrájalo medzi členov rodiny, aby si na ňom aspoň pochutili.

 

A ako to vyzeralo pri stole?

Zvyk vianočného stromčeka k nám prišiel z Nemecka, dovtedy sme používali tzv. “kristpán”, čo bola obvykle vetvička z ihličnanu, ozdobená vysušeným ovocím a orechmi.

Do rohov stola sa podávajú peniažky, ktoré sa prekryjú bielym obrusom. Poprípade sa používajú šupiny, ktoré sa kladú pod taniere. Šupiny majú symbolizovať stálu hojnosť a šťastie celej rodine.

Peniaze sa zapekajú aj do vianočiek alebo koláčov a kto si ich nájde, ten má nasledujúci rok zbohatnúť a žiť si v blahobyte.

Prestiera sa pre jedného naviac. Pre pocestného, ale zároveň aj pre zosnulého člena rodiny, ako spomienka a prejav úcty tomu, kto toho roku zomrel. Gazdinky si taktiež dávajú pozor na to, aby bol na stole prestretý vždy párny počet tanier, pretože inak by mal posledný stolovník veľkú smolu alebo si preňho príde smrť.
Jedna z obľúbených aktivít pre deti je výroba papierových reťazí, ktorými sa obtočí štedrovečerný stôl. Rodina tak zostane po celý rok pokope a deti sa majú aspoň s čím zabaviť, kým budete vypekať opekance s makom!

 

“Nikam nechoď, ešte som nedojedol!”

Podľa tradície by sa malo podávať devätoro jedál, no viete si to predstaviť? Niet divu, že sa pre deti vymyslelo známe heslo: “Keď počkáš, uvidíš na stene krovku, prasiatko a možno aj koníka!” Všetkých deväť chodov potom prinesie na stôl gazdiná, pretože sa nemôže počas večere zdvihnúť od stola. Rodina má byť súdržná, preto treba počkať, kým všetci naraz za stôl usadnú, aj z neho naraz odídu. A aby sme neurazili gazdinú, zo všetkého aspoň kúsok! Pohľad na prestretý stôl si môžete vychutnať aj nasledujúci deň, pretože jedlo sa zo stola neodnáša (takže sa môžete v noci vypariť a ešte niečo si z toho stola potajomky potiahnuť!).

V neposlednej rade treba spomenúť betlehem, zobrazujúci narodenie Ježiša Krista v maštali, polnočná omša s neopísateľnou atmosférou nadprirodzena. Na stole nájdeme obľúbené adventné vence so 4 sviečkami, ozdobené prírodným materiálom (šišky, sušené plody) a stuhami.
Kto by zabudol na adventný kalendár a vyjedenie všetkých čokoládok za jeden deň…

Je ich tak veľa.

Takže, rozmýšľali ste už nad tým, v akom duchu budete tráviť tohtoročné Vianoce?